Neísť na pohreb vlastnej sestre

Autor: Branislav Dudáš | 9.1.2011 o 9:27 | Karma článku: 11,59 | Prečítané:  2335x

Stalo sa raz  v nedeľu ráno pri cintoríne za kostolom:  Sedím si tak na zábradlí a premýšľam nad tým čo bude k obedu. Spoza chrbta počujem v diaľke hlasy. Prichádzajú tri babičky. Dve z nich idú s pomocou barlí, avšak jednu z nich už som videl utekať na autobus s barlou pod pazuchou. Už začínam rozoznávať slová.


“A čuli ste, že Klárika umrla?“ vraví jedna z nich.

“Áno?“ čuduje sa druhá. Tretia len vrtí hlavou.

“Nó.“ potvrdzuje prvá.

“A čuli ste, že Rózika jej ani nešla na pohreb? Vlastnej sestre!“

“Áno?“ opakuje svoju frázu druhá. Tretia len vrtí hlavou. Očividne robí komparz.

“Nó.“ potvrdzuje prvá.

Vtom sa k nim z vedľajšej ulice pripojí štvrtá.

Prvá babička, očividne Kelišová gangu, sa na ňu chvíľu mračí a potom sa ozve: “Rózika to si ako predstavuješ neísť na pohreb vlastnej sestre? Po smrti by ti malo byť jedno, že ste pohádané. Kvôli čemu chodíš do kostola?! Takto sa chová dobrý kresťan?!“

Zvyšné dve babičky vrtia hlavami.

Rózika zjavne vyvedená z miery sa bráni: “Ale Klára neumrela! Teraz som s ňou telefonovala.“

“To je jedno, na pohreb si jej ísť mala!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.


Už ste čítali?